• Úvod
• O karate
• Články
• Krátke info
• Cvičenci
• Súťaže a akcie
• Fotogaléria
• Videogaléria
• Bonus

• Reportáže zo súťaží
• Klub
• Trénovanie
• Zdravie
• Karate


• Najnovšie
• Najčítanejšie

Kata v tréningovom procese mládeže - 3. časť

2.3 Sila a energia techník
Dôležitú úlohu v karate hrá aj sila techník. Napriek tomu, že v kata bojujeme len s imaginárnym súperom, pôsobí rušivo, keď techniky nemajú potrebnú tvrdosť, silu. V športe rozoznávame tri druhy sily:

• Maximálna sila je sila potrebná na vykonanie práce (napr. dvíhanie činky). Jej rozvoj sa odporúča len v prípravnom období, pretože pri nadmernom zvyšovaní záťaže môže nastať zosilnenie svalu a nárast jeho objemu na takú mieru, že môže mať záporný účinok na rýchlosť.


• Dynamická (výbušná) sila je potrebná na to, aby sa udialo čo najväčšie zrýchlenie cvičenca. Formou prejavu dynamickej sily karatistu je prekonať určitú vzdialenosť alebo odpor (váhu vlastného tela) veľkou rýchlosťou. Cvičenia výbušnosti sú kombináciou sily a rýchlosti, kde sa vyvinutie sily stupňuje postupne a maximum sa koncentruje vo veľmi malom časovom úseku pri bloku, údere alebo kope.


• Vytrvalostná sila je potrebná na to, aby sa zrýchlenie vyvinuté pri výbušnej sile mohlo viacnásobne opakovať v pomerne krátkom časovom intervale pokiaľ možno v rovnakej rýchlosti.

Pri trénovaní sily v karate by sa mali dodržiavať nasledovné pravidlá:

• výber cvikov, ktorých dráha pohybu je podobná dráhe pohybu príslušnej techniky karate


• dodržiavanie dynamiky pohybu pri posilovaní


• dodržanie počtu opakovaní v sériách


• obsah, rozsah a zameranie posilovacích cvičení prispôsobiť ročnému tréningovému plánu


• zaraďovať cvičenia strečingu a uvoľňovacích cvičení

2.4 Rytmus a tempo
Na výslednom vizuálnom efekte kata má nespochybniteľnú rolu aj rytmus a tempo kata. Majstrovské kata v godžu ryu sú charakteristické plynulými, do seba zapadajúcimi, akoby zliatymi sekvenciami útočných techník, harmonickým a pritom dramatickým striedaním techník vykonávaných pomaly s plným napätím s technikami a ich sériami vykonávanými veľkou rýchlosťou a explozívne.

Pri cvičencoch, ktorí ešte nemajú dostatočné skúsenosti s majstrovskými kata, sa často stretávame s tendenciou kata čo najrýchlejšie odcvičiť. Príčin takéhoto chápania kata môže byť viac:

• Cvičenec nemá správnu predstavu o cvičení danej kata. Problém vznikol zrejme zlým postupom učenia sa kata (napr. samouk sa učil len z obrázkov v knihe, tréner naučil cvičenca len postup kata a nepredviedol mu ako sa má kata cvičiť...). Odstránenie problému je jednoduché: cvičencovi dáme možnosť pozrieť si, aký rytmus a tempo sa v danej kata používa.


• Cvičenec nemá dostatočne zvládnutý postup kata. Tento nedostatok sa prejavuje dlhými prestávkami medzi jednotlivými technikami alebo kombináciami. Nedostatok sa eliminuje opakovaným cvičením kata, pri ktorom sa postupne zautomatizuje postup cvičenia a cvičenec už nemusí venovať celú svoju pozornosť postupu kata.


• Cvičenec sa snaží „stratený čas“ pri cvičení rýchlych techník dohnať na pomalých technikách. Tu je nutné dodať, že neexistuje presne stanovený čas, za ktorý sa má daná kata odcvičiť. Z praxe vieme, že aj časy odcvičenia tej istej kata pri dvoch rôznych špičkových pretekároch sa môžu líšiť. Každý cvičenec si môže zvoliť svoje tempo cvičenia za predpokladu, že zmysel kata zostane zachovalý. Dôležitejšie je dodržať určitý pomer (ktorý taktiež nie je presne špecifikovaný) rýchlostí pomalých a rýchlych techník tak, aby nám nesplývali, čím by sa vytratilo špecifikum godžu ryu kata.


• Cvičenec na tréningu má správny rytmus a tempo, ale na súťaži v tomto smere zlyhá. Tu hrá svoju úlohu vnímanie času v stresových situáciách. Cvičenec v návale stresu, ktorý je iniciovaný súťažnou trémou, nesprávne dodržiava prestávky medzi kombináciami alebo rýchlosti jednotlivých techník. Väčšinou sa cvičenec snaží mať kata čo najrýchlejšie „za sebou“ a nezáleží mu na jeho umiestnení v súťaži.
  Vo všeobecnosti platí, že stres sa odbúrava skúsenosťami, je to však dlhodobý proces. Urýchliť ho môžeme aj tým, že cvičenca necháme cvičiť aj na tréningu pred publikom iných cvičencov. Niekedy však stačí na zahnanie trémy krátky rozhovor, či iná činnosť, ktorá obráti pozornosť cvičenca iným smerom. Tu je dôležitá úloha trénera, ktorý by mal vedieť, ktorá zo psychologických metód, na ktorého cvičenca platí.


• Cvičenec nerozumie významu kata. Mladším cvičencom nie je dostatočne jasné, prečo niektoré techniky v kata sa cvičia pomalým tempom. S dogmatickým vysvetlením, že to tak musí byť, lebo sa to tak cvičí všade, asi tréner nepochodí. V tomto prípade je na čase oboznámiť cvičencov s jednotlivými význammi kata. Je im nutné spomenúť, že kata, okrem imitácie boja, má aj zdravotný, filozofický a nácvičný význam.

2.5 Dýchanie
Správna technika dýchania je v karate mimoriadne dôležitá. Pred začatím akcie treba vdýchnuť, pri samotnom výkone zasa krátko a energicky vydýchnuť, pričom časť vzduchu treba vydýchnuť prudko a zvyšok vtlačiť k brušnej stene kvôli ľahšiemu uvolneniu svalstva. Po skončení akcie treba ihneď vdychovať. Je známe, že výdych pomáha napnúť svalstvo a vdych ho zasa uvoľňuje. Spôsob dýchania a napätia svalstva vytvárajú preto nerozlučnú dvojicu.
Z uvedeného vyplýva, že dýchanie má vplyv na tvrdosť a rýchlosť techník. Najčastejšie chyby pri dýchaní v kata sú:

• Dýchanie nie je zosynchronizované s vykonávaním techník. Tento nedostatok sa prejavuje v slabom až žiadnom výslednom kime. Odstránenie spočíva v pomalom vykonávaní jednotlivých techník s dôrazom na dýchanie.


• Cvičenec nevie správne rozložiť dýchanie pri kombináciách techník. Pri rýchlom slede techník je nutné prispôsobiť dýchanie danej kombinácii. Tu sa odporúča krátke dýchanie s rozložením výdychu na viacej častí.


• Cvičenec nesprávne používa intenzitu dýchania. Mnoho pretekárov sa snaží príliš hlasným dýchaním zvukovo zvýrazniť tvrdosť a rýchlosť svojich techník. Väčšinou však prispôsobujú a kazia techniku správneho dýchania, čím sa síce môže zvýšiť výsledný vizuálny efekt cvičenia, ale v skutočnosti táto forma vedenia boja je nefunkčná: často krát sú takíto cvičenci po odcvičení kata veľmi zadychčaní a vyčerpaní. Ak je kata cesta zmeny a zdokonalenia seba samého, nemá zmysel klamať seba a iných touto formou.

Opačným prípadom je, keď cvičenec v sebe zadržiava dych. Takéto cvičenie okrem toho, že vyzerá ako nemý film, je taktiež únavné a neefektívne.

Do kategórie dýchania možno zaradiť aj kiai. Tento prvok je obsiahnutý v každej majstrovskej godžu ryu kata a jeho vynechanie na súťaži je potrestané znížením hodnotenia. Samozrejme, nemá len funkciu akéhosi auditívneho efektu. Možno mu vyčleniť tieto funkcie:

• Pri kiai vydychujeme väčšie množstvo vzduchu, čím spôsobíme dlhšie kime. Na základe zákonu zachovania hybnosti pri údere s kiai sa odovzdáva celá hybnosť úderu súperovi, čo sa prejaví väčšou silou úderu. Možno povedať, že kiai koncentruje väčšiu silu.


• Kiai má aj psychologické pôsobenie. Súpera môže náhly výkrik naplašiť, čo mu spôsobí stratu pozornosti. Naopak, na zápasníka vykonávajúceho kiai, pôsobí povzbudzujúco. Ako príklad možno uviesť útok ruskej armády za hlasného „urá“.

Mladší cvičenci kiai zo začiatku nevykonávajú správne. Väčšinou sa snažia kričať len pomocou hlasiviek. Je im nutné pripomenúť, že tak ako výdych pri údere, aj kiai vychádza z brucha.

Správne dýchanie v kata má aj zdravotný význam. Dýchanie môže byť „go“ – tvrdé a „džu“ – mäkké. Tvrdé dýchanie nemusí vždy pôsobiť zdravo (zvýšenie tlaku krvného riečištia, bolesť hlavy, mdloby...), no po mnoho ročnom trénovaní sa niektorým podarí aj toto dýchanie zvládnuť tak, aby malo zdravotný efekt.