Chcete dostávať novinky e-mailom?
Zaregistrujte svoj e-mail:


História karate

Karate, ktoré sa cvičí v súčasnosti, pochádza priamo z Okinawa - Te, okinawského systému sebeobrany. Tento sa zasa vyvíjal z čínskeho systému Chuan - Fa. Podľa legendy vraj slávny indický budhistický mních Daruma Taishi (Bodhidarma) putoval v dobe dynastie Liang (480 n.l.) po Číne, aby oboznámil mníchov tejto krajiny s budhistickým učením. Po istom čase sa utiahol do kláštora Shaolin – szu, kde strávil veľa času vyučovaním mníchov. Pri výučbe zenu si všimol, že mnísi majú problémy s fyzickou kondíciou a disciplínou (problém im robilo už každodenné naberanie vody zo studne). Preto zaviedol cvičenia na posilnenie ako aj fyzickej zdatnosti tak i disciplíny. Tento tréning, nazývaný I – chinching mal charakter sebaobrany, čo bolo pre mníchov veľmi vhodné, keďže nesmeli nosiť a používať zbrane. Boli to práve mnísi, ktorí priniesli toto umenie na ostrov Okinawa.

V tom čase (okolo roku 1400) existoval na Okinawe bojový štýl Tode. Veľmi intenzívne, diplomatické, kultúrne a obchodné styky Okinawy s Čínou spôsobili, že do okinawského tvrdého systému vnikol vplyv čínskych bojových umení s typicky jemnými a kruhovými technikami. Spojením týchto dvoch štýlov vznikol veľmi účinný sebaobranný systém, ktorý si v niektorých oblastiach zachoval názov Tode a v iných oblastiach Okinawa-Te. Dôležitým faktom je, že v roku 1429 kráľ Sho Hanshi zjednotil Okinawu, pričom vydal zákaz nosenia zbraní, čo automaticky podporilo rozmach okinawského Te.
V roku 1609 obsadil Okinawu japonský klan Satsuma. Nakoľko členovia klanu ničili obydlia a terorizovali obyvateľstvo, stretli sa s nevôľou ostrovanov. Napriek tomu mali veľkú výhodu - mali katany (meče) a na ostrove stále platil zákaz nosenia zbraní. Táto situácia sa odzrkadlila aj na cvičení vtedajšieho Tode. Cvičenia začali prebiehať v noci za veľkého utajenia. Techniky sa predávali len v ústnom podaní. Toto trvalo až do roku 1872, kedy vláda klanu Satsuma skončila.
Samotné Tode nemalo jednotné techniky. Tieto sa líšili podľa toho, z ktorej oblasti Číny pochádzali. Tode, ktoré bolo ovplyvnené technikou severného Shaolinu sa začalo nazývať Shorin ryu a Tode ovplyvnené technikou južného Shaolinu sa začalo označovať Shorei ryu. Obidva tieto názvy označujú kláštor Shaolin. Škola Shorin ryu sa sústreďovala predovšetkým v mestách Shuri a Tomari. Shorei ryu sa udomácnila hlavne v meste Naha.
Tieto 3 mestá boli od seba vzdialené sotva niekoľko kilometrov. Každé z týchto miest bolo centrom inej sociálnej skupiny. Mesto Shuri bolo mestom kráľa a šľachty, prístavné mesto Tomari bolo zasa mestom roľníkov a rybárov a mesto Naha bolo zasa mestom kupcov a obchodníkov. Nakoľko v tom čase neexistovali školy Karate známe z dnešných čias označovalo sa bojové umenie z týchto miest ako Shuri-Te, Tomari-Te a Naha-Te. Z tohto dôvodu sa jednotlivé druhy sebaobrany odlišovali ani nie druhom cvičenia, ale tým, čomu prikladali v tomto cvičení najväčšiu váhu.
Smer v ďaľšom vývoji Karate neskôr udávali majstri ako Sokon Matsumura (1828-1898) pre smer Shuri-Te, Kosaku Matsomora (1829-1898) pre smer Tomari-Te a Kanryo Higaonna (1853- 1916) pre smer Naha-Te. Pre masové rozšírenie Karate na Okinawe sa pričinil majster Anko Itosu (1831-1916), ktorý zaviedol Karate ako súčasť telesného cvičenia do okinawských škôl, keď zaviedol súbor kata Pinan.
V tomto čase ešte stále neboli zavedené žiadne názvy škôl Karate, ale len mená jednotlivých majstrov, prípadne miest, kde cvičili.

Začiatkom 20. storočia opustilo niekoľko majstrov rodnú Okinawu, aby šírili Okinawa-Te v Japonsku. Medzi týmito majstrami boli Gichin Funakoshi (1868-1957) zakladateľ Shotokan ryu, Kanbun Uechi (1877-1948) zakladateľ Uechi ryu a Chojun Miyagi /na obrázku vpravo/ (1888-1953) zakladateľ Goju ryu. Taktiež na Okinawe vyrástla generácia vynikajúcich majstrov, ktorých mená sa stali legendami už za ich života. Medzi nich patril Chotoku Kyan (1870- 1945), Choki Motobu (1870-1941) či Choshin Chibana (1885-1969), zakladateľ Shorin ryu.

V roku 1929 zmenil zakladateľ smeru Shotokan Gichin Funakoshi (1868-1957) názov z Karate-jutsu na Karate-do, pričom sa tento názov používa dodnes.

V roku 1960 bol po prvý raz v Okinawskej Karate - do Asociácii uvedený Dan/Kyu systém hodnotenia - zaviedli sa technické stupne.