2.6 Pohľady
Pohľady v kata majú svoje opodstatnenie: naznačujú, ktorým smerom bude vykonaný útok alebo obrana, mapujú rozloženie a pohyb imaginárnych súperov.
Techniky pohľadov v bojových umeniach sú rôzne, niektoré imitujú techniku pohľadu zvierat ako napr. pri štýle odvodeného z pohybov opice, ktorá otáča hlavu v smere pohľadu, pričom nevyužíva pohyb očnej gule alebo naopak sú štýly, kde sa kladie dôraz práve na využitie pohybu očnej gule s minimálnym pohybom hlavy, ktorý prezrádza, kam sa bojovník pozerá.
V godžu ryu sa pri pohľade používa rotácia hlavy. Problém, ktorý tu môže nastať je, ako rýchlo hlavou pohybovať. Možno sa to zdá byť na prvý pohľad nepodstatné, ale je to detail, ktorý dolaďuje celkový prejav pretekára. Príliš pomalé pohyby hlavou v celej kata zrejme v divákovi nevyvolávajú pocit, že sleduje imaginárny boj. Treba však pripomenúť, že sú miesta v kata, kde sa práve používajú pomalé otočenia hlavou. Je to v pomalých pasážach kata.
2.7 Rovnováha
Na súťažiach v kata sme neraz svedkami straty rovnováhy, ktorá sa odrazí na zníženom hodnotení pretekára. V reálnom boji strata rovnováhy súpera stavia do oveľa výhodnejšej pozície, vďaka ktorej sa môže stať víťazom.
V kata môže dôjsť k strate rovnováhy vo viacerých prípadoch, ktorých spoločným menovateľom je zlá práca s ťažiskom:
Okrem vyššie uvedených príkladov, ktoré sú skôr technického charakteru, môže dôjsť k strate rovnováhy aj z fyziologických príčin: prudká zmena tlaku spôsobená nesprávnym dýchaním, dezorientácia spôsobená únavou alebo krátkozrakosťou a pod.
2.8 Mušin a zanšin
Mušin a zanšin sú dva dôležité pojmy nielen v karate, ale v bojových umeniach všeobecne. Pochopenie ich významu nie je triviálne, o to ťažšie je ich aplikovanie, ktoré svedčí o určitej odbornej úrovni cvičenca.
Mušin vyjadruje stav „prázdnej mysle“, keď myseľ nie je zaťažená myslením, na nič sa nesústredí, čo by mohlo rozptýliť. Tento stav zamedzuje úniku energie a napomáha využiť všetku energiu bez strát.
Zanšin je protipólom mušin. Je to stav totálnej koncentrácie a pozornosti. Pojem zanšin je doslovne prekladaný ako „uvedomenie“ alebo „mať v mysli“.
Mušin a zanšin spolu úzko súvisia, sú zviazané tak ako jing a jang. Dynamická rovnováha medzi nimi má pre cvičenca veľký význam. Niektorý cvičenci pred samotným cvičením kata vykonávajú mokuso. V prvom rade je nutné dostať sa do stavu mušin, aby sa vyčistila myseľ od všetkých myšlienok, ktoré by mohli zaťažiť a obmedziť cvičenie kata. Potom nastáva fáza zanšin, keď sa „vyčistená myseľ“ koncentruje len na kata, pričom cvičenec nevníma okolie (pretekár rozhodcov). Takéto odcvičenie kata vyžaduje dlhoročný tréning a ani ten nie je zárukou, že cvičenec naplní aj túto stránku kata.
2.9 Emocionalita
Pri vyššej forme cvičenia kata sa cvičenec s ňou stotožňuje, je zaujatý bojom, prestáva vnímať realitu. Takto chápať cvičenie kata a tak ho aj vykonávať si vyžaduje dlhoročný tréning a nie každý aj po ňom vie kata takto prežívať. Vidieť takto predvedené kata je pre diváka ozajstným zážitkom.
Mnoho cvičencov dokáže zvládnuť kata po technickej stránke, ich techniky sú rýchle, tvrdé a presné, no ich cvičenie napriek tomu nie je presvedčivé. Väčšinou ide o problém, ktorý súvisí s vyjadrením bojovnosti, s nasadením. Učiť cvičencov používať mimiku tváre, hrať úlohu bojovníka v boji, je len čiastočným riešením problému. Pokiaľ cvičenec nerozumie danej kata, nevie, ako sa používajú techniky v nej obsiahnuté, je len prirodzené, že si nevie predstaviť útočiacich súperov a svoju obranu a útok proti nim.
Zosúladiť technickú a emocionálnu stránku kata je pre menej skúsených cvičencov veľmi náročné. Buď je ich myseľ plná sústredenia sa na správnosť jednotlivých techník a postup alebo pri pokuse predstavy boja zanedbávajú technické prevedenie, ktoré ešte nemajú zautomatizované.
Podrobná analýza kata a jej cvičenie nám môžu napomôcť cvičiť kata nie len pre vonkajší prejav, ale aj pre naše vnútorné uspokojenie. Vyjadrenie emocionality súvisí so zanšin.