Kata

Slovo "kata" evokuje v dnešných cvičencoch karate najme predstavu súťažnej disciplíny, či formu testovania technickej úrovne cvičenca na skúškach technickej vyspelosti. Kata má však pre karate omnoho hlbší význam.

Kata možno charakterizovať ako súbor logicky po sebe nasledujúcich obranných a útočných techník. V jednotlivých kata sú zafixované obranné a útočné techniky, ich použitie, spôsob premiestňovania, taktika boja... Je to akási forma boja s imaginárnymi súpermi. Poetickejšou charakteristikou kata sú slová majstra Moria Higaonny: "Skutočný význam a duša karate sú uložené v kata a len pri cvičení kata im môžeme porozumieť."

Kata je neoddeliteľnou časťou karate a preto aj jej vývoj a história sú s ním úzko späté. Kata má pôvod v Číne. Nie je dôležité, či kata boli na Okinavu prenesené z Číny prostredníctvom bojovníkov, ktorí boli študovať bojové umenia do Číny, alebo prostredníctvom čínskych majstrov navštevujúcich Okinavu. Jedným z mála písomných dôkazov, že kata existovali v Číne pred rokom 1600, je text Bubishi. Názov možno preložiť ako "duch bojového umenia". V texte Bubishi sú zachytené viaceré z kata cvičených na Okinave, napr. kata Gojushiho.


Kata sa dedili z generácie na generáciu, pričom sa neviedli písomné záznamy, pretože výučba bojových umení bola zakázaná pod hrozbou trestu smrti. Takto sa kata stali akýmsi prostriedkom odovzdávania a "konzervovania" vedomostí z bojových umení. Vo väčšine prípadov sa vyučovanie kata opieralo o rodinnú tradíciu bojových umení a boli vyučované hlavou rodiny alebo staršinou dediny.
Približne v 18. storočí sa začali črtať obrysy kata, ako ju poznáme dnes. Pričinili sa o to najmä Shinjo Choken, Karate Sakugava (1733 - 1815) a Chatan Yara. Choken bol jeden z prvých odborníkov Shuri - te. Sakugava a Yara študovali bojové umenie u čínskeho vyslanca Kusanku buď v provincii Fukien v Číne, alebo keď bol Kusanku na Okinave.
Originálne okinavské kata sa začali vyvíjať v priebehu 19. storočia pod tromi veľkými štýlmi Shuri - te, Naha - te a Tomari - te. I keď všetky tri štýly pochádzali z podobných čínskych foriem, ich vývoj bol determinovaný ekonomickým a sociálnym postavením ich tvorcov. Shuri - te bolo praktizované v okolí mesta Shuri, kde býval kráľ a šľachta. Naha - te sa praktizovalo v okolí pobrežného mesta Naha, ktoré bolo obchodným strediskom. Tomari - te sa praktizovalo v dedine Tomari, kde žili najmä roľníci a rybári. Z uvedeného plynie, že Shuri - te možno priradiť k najvrchnejšej sociálnej triede, Naha - te k strednej a Tomari - te k robotníckej. Z týchto štýlov sa neskôr vyvinuli ďalšie štýly. Dôkazom spoločných koreňov novšie vyvinutých štýlov sú spoločné kata, ktoré sa síce úplne nezhodujú, ale vidieť v nich spoločné rysy.

V súťažnom karate je kata súťažnou disciplínou, ktorá môže mať formu individuálnej disciplíny alebo môže byť cvičená aj v družstve zloženom z 3 pretekárov, pričom vo finálových bojoch pretekári predvádzajú bunkai - prevedenie funkčnosti techník danej kata medzi členmi družstva. Bunkai je veľmi atraktívne a približuje kata aj laikom.
Na rozdiel od kumite nedochádza medzi súpermi ku kontaktu, preto možno povedať, že kata je bezpečnou disciplínou, kde nedochádza k zraneniam vinou súpera. V kata sa súťaží obdobne ako v kumite. Proti sebe nastúpia 2 pretekári /družstvá/, pričom prvý zacvičí pretekár s červenou šerpou a potom pretekár s modrou šerpou. Následne rozhodcovia zdvihnutím modrej alebo červenej zástavky určia víťaza.